Depersonalizace,derealizace -život jako

Dobré ráno všem!Myslím, že Ivan má dobrý nápad!Psát víc o sobě-doteď jsem ani nevěděla kolik má let!:)Připojím se i když nevím, zda patřím do této diskuze, ale snad mě nevyhodíte...:)Budu též ráda, když se připojí ostatní! Radši budu pořád Sofi:)Je mi 25let,bydlím ve Zlíně, sama v garsonce, jelikož má bývalá přítelkyně se odstěhovala.Rozešly jsme se před víc než rokem.Má současná přítelkyně ještě studuje a je moje všechno!Prozatím spolu nebydlíme.Já pracuji jako web designer-grafik.Jedinná práce, kterou bych byla v životě schopna dělat a být s ní spokojená.Mám sestru, která je teď čerstvě těhotná, takže rodinné nadšení.Všichni s ní mají radost.Měla jsem psa, krásnou, nádhernou fenečku oříška, ale tu si nechala bývalá přítelkyně.Takže teď mám jen kousavého křečka, kterého se bojím:)a malinkou myšičku.Je miloučká, už mi lozí za krk:)Mé dny jsou skoro stejné.Ráno v 5.30 vstávám do práce, tam celý den v napětí a stresu, že něco nestihnu, ale zatím jsem to vždy zvládla a pak jedu domů.Mám pocit, že jsem hrozně hloupá, nechápu moc věcí a nejsem schopna udržet pozornost tak dlouho, abych ji pochopila.Jsem psychicky moc unavená.Nejlíp je mi když svítí sluníčko.Nejčastěji mi připadá, že to co mluvím, nemluvím já.Že se třeba směju a někde mimo si říkám, jestli JÁ opravdová bych se tomu taky smála.Tohle cítím skoro pořád, i ve vztazích, moc často..je to divný pocit.Snažím se na to nemyslet.To je asi tak všechno.Takže ostatní dobří lidičkové, připojte se a mluvte!:)

Lidi. Je tady nějak mrtvo. Budíček, vstávejte, pište, odpovídejte! Michale, hop,hop,hop,hop. Už je ráno, vstávejte! Nebojte se, nepřeskočilo mi, jen se snažim aktivizovat diskusi. Tak som opäť pri Rivotrile a Citeleci. Už som to zo Spitominom ( nie Spitomimom od slova spitomnět) a Seroxatom nemohol vydržať a tak som sa po dvoch týždňoch vrátil k starej dobrej zostave. aspoň rok nebudem experimentovať. Nebaví ma to. Cítil som sa dosť na figu. Netvrdím, že som občas nezaregistroval úbytok DP/DR, dokonca silnejší ako po Rivotril-Citalec, ale bolo mi ove?a horšie, takže som sa vrátil k tradícii. Teraz je mi zase fajn, samozrejme relatívne. Ale aj za to som celkom rád. Majte sa fajn a píšte, píšte,píšte, nech dobehneme ten babský klub na PP4. Píšu tam zo svojho reálneho života, myslím si, že by sme aj mi mohli, však sa okrem diagnózy vôbec nepoznáme. Ja začnem: Volám sa Ivan Vrzala, mám 42 rokov, som ženatý, mám zlatú ženu Evičku a dve deti, 12 ročnú Martinu a 10 ročného Mateja. Učia sa dobre, tlčú sa ako všetky "normálne" deti,my sa ich snažíme vychovávať k vzájomnej láske a ucte, ale zatia? sa nám to nedarí. Dúfam, že ich to po puberte prejde. Doma máme dve zvieratá; Na dvore psa Puňťa a v dome potkano-veveričku, Osmana degu, zvaného Ňufko. Žena má matematicko-fyzikálnu fakultu, ja strojnú priemyslovku a obaja predávame v našom bicyklovo-športovom obchode. Postavili sme si rodiný dom, vlastnými rukami, za pomoci odborníkov, známych a príbuzných a užívame si každodeného života. Svoju chorobu nepovažujem za chorobu ducha, ale tela. Súčasťou tela je samozrejme aj mozog. Ja sa na svoje telo, čiže aj mozog nedívam ako na svoje ja, ale ako na veci, ktoré sprostredkovávajú komunikáciu medzi mojím ja a svetom. Domnievam sa, že bez tohto komunikačného zariadenia, by bolo moje ja v bezvedomí. Myslím si to preto, lebo som už raz bol otrávený atropinom a moje je bolo asi deň v bezvedomí. Pritom fyzicky som sa pohyboval, ale bez svojho ja, bez svojho ducha, ktorého považujem za to isté ako svoje ja. Ja sa = duch človeka. To mám z Biblie. Keď má človek okno po alkohole, tiež sa jeho telo hýbalo, konalo, ale ja pri tom nebolo, inak by si to pamätalo. Ja sa v takýchto situáciách dostáva do nevedomia. Lidi; pište pište,pište, cokoliv vás napadne a nemusíte ani spisovně, jako třebas já, jelikož jsem v Česku absolvoval jenom první třídu ZŠ a tm jsme se ješte gramatiku neučili. Pište co vás napadne, lepší je napsat blbost než nic. Tak co, souhlasíte se mnou? anebo ne. tak čau, jdu spát, už je půl druhý a já ráno v půl devátý vstávám do práce. Chatu zdar? Nazdar.

Sáro, prejdi na Panickú Poruchu 4, tam je väčší pohyb ?udí a hlavne ochoté holky na pokec, STÁÁÁLE!!!!!!!!

Ahoj.Jsem sama doma a mám těžkou depresi.Bojím se sama sebe,protože nevím,co od sebe mohu zrovna ted očekávat.Poradte mi prosím co mám dělat či kam se obrátit.Nevím jak dál.Nemám sílu žít.Kdo mi poradí?

Ahoj!Zdravím všechny,sem tam se sem mezi vas mrknu,ale jelikož nemám moc co psát, nemám zkušenosti s žádnými léky a nechce se mi popisovat jak mi je, nemám na to, tak jsem ani nepsala, jen si vás čtu.Ivane, já nevím, nemyslím si že mám DP ale vlastně nevím,nedokážu se ani zamyslet nad tím co to je pocit odtržení...ty myšlenky mi utíkají..Máš nějaký test na DP?Ty bys mi ho poslal?Byl bys hodný,máš můj mail?Nejsem si jistá zda zvládnu odpovídat na nějaké otázky,tož ale zkusit to můžu:)Zdravím vás všechny a nedělejte si z ničeho velkou hlavu-je krásně a první podzimní den!:)

ahoj libore mohl by jsi mi prosím poslat mejlem na tebe kontakt.děkuji

Michal, napísal si toto: Čistá DP je spíše jakýsi skoro fyzický pocit odcizení od svého já , svého těla ... Rád by som sa ťa spýtal, čo má tento pocit odcudzenia. Ktorá časť teba? Michal, ešte raz som si prečítal Sofine stavy a trúfam si povedať, že má silnejšie DP/DR než ty. Koniec koncov, môžem jej poslať na to test. Ve?mi my svojími stavmi pripomínala moje v minulosti.

Kto z vás skúšal kyslíkovú komoru s tlakom 2 atmosfér?

Milá Katarína. Zaujímavý list. Ďakujem zaň. Píšeš o temnote a svetle, o chaose a usporiadanosti, o tom, že to nie je vec chémie, ale duše. Iste máš pravdu v tom, že poriadok je duši bližší, ako neporiadok, ďa?šou vecou je, čo si pod tým poriadkom duša predstavuje, pretože to môže byť hociaký výplod. Ve?ký podiel má na tom aj ego a altruizmus, ale to je na samostatnú debatu. Ešte by som chcel reálnejšie vysvetliť, čo môže znamenať démon(zlý duch) v ?udskom poňatí. Akéko?vek zlo môže byť prejavom démonizmu. Teraz tu vzniká otázka, aké zlo mám na mysli, pretože moslimský terorista si pod zlom predstavuje niečo iné, ako bežný američan. Dokonca sú tie zlá v protiklade. Takéto lokálne zlá nemám na mysli, skôr mám na mysli zlo vo všeobecnosti. Ak by zlo neexistovalo, žili by sme v Raji, ale odtia? sme sa sami vyhnali, pretože sme Boha nepovažovali za svoju autoritu. V Biblii je jasne písané, že sme si vybrali slobodnú vô?u, bez väzby na Božiu vô?u, a preto nás Boh vyhnal zo svojho Raja, lebo sme odmietli pravidlá Raja. Teraz si možno povieš, že tebe ale nikto nedal na výber a že si sa už mimo raj narodila. To je síce pravda, ale my sme dedičmi tých, čo boli vyhnaní z Raja. Načo by Boh splodil ďa?ších ?udí do Raja, Keby u nich mohlo nastať to isté, ako u Adama a Evi. Takáto selekcia mimo Raja, je pre Boha ďaleko spo?ahlivejšia, pre budúci Raj, ako keby ?udí testoval najprv v Raji. To je strata času a ja ho v tom chápem. Ja som nebol vychovaný k viere v Boha, ale choroba mi inú šancu nedala než tú, ako spoznať Boha, takže aj takáto choroba je naniečo dobrá a je vlastne paralelou Jobovej choroby, kedy Boh pripúšťa zlo, aby sa viera v neho preh?bila alebo zatratila. To je niečo také, že v extrémnej sizuácii sa človek prejaví a zlo je extrémna situácia. Ježiš bol príkladom, ako sa v extrémnych situáciách správať. Dokonca povedal, že jeho náklad nie je ťažký a mal pravdu. To človek spozná, keď prijme Boha celou svojou dušou súčasťou ktorej je srdce aj rozum. A hnevať sa na Boha zato že mám chorobu? Veď to je ako liať do studne vodu. Nebyť tejto choroby, neviem, či by som si k nemu našiel cestu. Boh dovolil Satanovi, aby Joba skúšal zlom. Satan bol presvedčený že zlomí vieru Joba v Boha, ako tvorcu dobra. Nezlomil ju, jediné čo chcel Job vedieť je, prečo musí tak trpieť, keď si nieje vedomí hriechu voči dobru. Ja už nepotrebujem vedieť, prečo mám svoju chorobu, je mi to povedané Jobovým príbehom. Boh poslal Adama a Evu na zem, ktorá bola posiata bodliakmi a bola prekliata svojimi podmienkami pre život. Nebolala Rajským výplodom Boha, ideálneho sveta pre ?udí, ale boli to zrejme pozostatky starého zvieracieho sveta, kde ešte ?udia nežili, a preto im ten svet nebol ani šitý na mieru. Chápeš o čom hovorím? Ak nie spýtaj sa. DP/DR a PP je psychická choroba, pretože ak by ňou nebola, musela by si svoju PP považovať za úplne normálny stav psychiky, a toto si nedokážeš nahovoriť ani ty sama. Ak áno, tak si majsterka ilúzií, aje načase ísť opačným smerom. Psychická choroba nie je potupa, dokonca sa dá povedať, že to je vyznamenanie pre človeka, pretože Boh na každého naloží len to?ko, ko?ko je schopný uniesť. Ak to neuniesol a spáchal napríklad samovraždu, znamená to to?ko, že neh?adal Boha v tejto núdzi. S Bohom je človek schopný vydržať všetko. Bez Boha sa to nedá. V mojom prípade určite nie. Neostávaj pri ilúzii že PP nie je psychická choroba. Je a má svoje poslanie. Ak pôjdeš správnym smerom, prídeš na to aké. Psychickú chorobu vôbec nedávaj do súvisu so svojim duchom, myslím to v tom zmysle že psychická choroba nie je tvoj duch. Tvoj duch a psychická choroba sú dve veci. tk ako sú dve veci ruka a noha. Tvoj duch je v zajatí psychickej choroby a ty máš v tejto situácii dosiahnúť maximum dobra. Čo si pod tým dobrom predstavujem? Rast ducha smerom k Bohu, pochopeniu Boha a stotožnením sa s ním. Bez choroby by som asi toho nebol schopný. Preto mu za chorobu ďakujem, aj keď je nepríjemná. Je to ako tréning športovcov. Tréning bolí, ale čím viac bolí, tým si lepšia na pretekoch. Myslím si, že choroba je ako studená sprcha pre nezvyknutého. Keď si na ňu zvykne, neprestáva byť studená, ale už to tak nevadí, lebo sa adaptoval. S duchom človeka je to rovnaké. Pri vážnych chorobách duch zvážnie a je to výzva na h?adanie pravdy. Hovoríš o pilieroch a oporách, ktoré h?adáš. Ja som ich h?adal dosť dlho. Nakoniec som ich našiel v biblickom slove. Čo sú tieto piliere a opory? To je pravda, ktorú človek h?adá, aby pochopil stav v ktorom sa nachádza. ja som svoj stav pochopil, takže oporu mám ve?mi silnú a možno aj tebe som ušetril ve?a času tým, čo som napísal. Ver tomu, že tvoju PP spôsobujú chemické procesy v mozgu. Skús Rivotril v kombinácii s Citalecom. Majú minimum ved?ajších účinkov a obidve sú indikované na PP. Aj ja mám PP, ale trošku v inej forme ako ty. Moja forma nie je úzkostný strach, ale výrazná nepohoda, čo je druhá forma PP. Zatia? sa u mňa objavili 4 prejavy PP, a to potenie, točenie hlavy, pocit nereálnosti okolia a tras tela. to je dosť na to, aby som mal PP. Mám aj depresiu, obsedantno- kompulzívnu poruchu, sociálnu fóbiu, posttraumatickú stresovú poruchu, atď. Ale tieto poruchy nie sú duchovné poruchy, ale duševné a to je rozdiel. Duchovnú poruchu má napríklad Satan a každý, kto rád koná zlo. Duševné poruchy sú napríklad tie, čo som pred chví?ou vymenoval. Ak je duch silný, nezvyklá ho ani duševná choroba. V Biblii je napísané: Boh vdýchol do ?udských nozdier dych života a človek prestal byť len telom a stal sa živou dušou. Telo plus dych života (duch) rovná sa živou dušou alebo obživnutým telom. Keď človek zomrie, telo stráca ?udský život( ?udského ducha), ktorý pretrváva v srdciach ?udí, ale telo zomrelého žije chemicky ďalej vo svojom rozklade. Aj to ti možno všeličo napovie. To?ko pre dnes stačí, ahoj Ivan.

Michale, diky moc za odpoved. Pockam si prece jenom na vysledky vysetreni, ktere me v nejblizsi dobe cekaji, a pak se do te medikace asi pustim. Porad jeste mam hodne co ztratit, ale ta nadeje, ze by se muj stav mohl zlepsit, asi prece jenom prevazi.

Ahoj Ivan, užívala som rôzne druhy liekov v čase najväčšej krízy kedy som bola hospitalizovaná na psychiatrii, pretože ten absolútny strach zo všetkého mi bránil v dýchaní a to zas vyvolávalo strach zo smrti. Bolo to zhruba pred 4-5 rokmi. Užívala som lieky ako Neurol, Lexaurin, Rivotril aj Aurorix na ktorý sa pýtaš, ale neviem ti odpovedať aký mal účinok, pretože moje úzkostné stavy boli vyvolávané nesprávnymi myšlienkovými pochodmi, a na tie lieky nepôsobia :- (. Menia chémiu tela to áno, ale stavy strachu mi po nich aj tak nezmizli. Užívala som ich približne rok a potom som si ich sama bez konzultácie s psychiatričkou vysadila. Žiadna zmena sa nekonala, ani zlepšenie ani zhoršenie, tak som sa presvedčila že v liekoch h?adať pomoc pre mňa osobne nemá význam. Pocit depersonalizácie a derealizácie mám aj ja, ale nevedela som že je to aj samostatná diagnóza.Dala som si tú námahu a prečítala som si všetky tvoje doterajšie príspevky :- )Musím povedať že tvoje úvahy sú ve?mi podobné tým mojim, čo ma ve?mi teší pretože sa mi zdá že som našla osobu s ktorou si mám čo povedať. Mám ale jednu chybu, nedokážem tieto svoje úvahy sformulovať do takej formy aby som ti ich mohla ponúknuť. Je to spôsobené mojou PP (panickou poruchou) ktorá je príčinou izolovanosti od vonkajšieho sveta, t.z. že som stále sama (aj prácu mám na doma), maximálne so svojou rodinou. Nestretávam sa s nikým z vonku tak často aby som sa niekomu otvorila a prejavila sa aj v tejto pre ostatných skrytej forme. Sú to moje vnútorné úvahy ktoré neviem verbálne vyjadriť.Nie som veriaci človek, ale zaoberám sa filozofiou a dialektikou duchovných učení (zatia? viac teoreticky ako prakticky), a z mnohým (nie všetkým, hlave o vyháňaní diabla a podobne) čo tu píšeš sa stotožňujem, akurát by som to formulovala trochu inak. Ideš na to dobre a je chvályhodné že prichádzaš na veci sám od seba a zo seba (aj keď používaš bibliu, ale núti ťa to h?adať a uvažovať).Či už sa jedná o DP/DR alebo PP nestotožňujem sa s tým že sa to radí medzi psychické poruchy alebo choroby. Vznik týchto

Ahoj Katarína.Chcem odpovedať na tvoj príspevok:Myslím si ,že človek má len jedno vedomie, a tak nemôže vnímať reálne aj nereálne naraz, to by znamenalo že má vedomia dve. Buď vnímaš všetko reálne alebo všetko nereálne, NIE??? Rada by som Ivan vedela ako vnímaš to svoje Ja, kto je ten Ja a zároveň vyvstáva otázka kto je potom ten nie Ja ?, skús mi to prosím ťa opísať. Pre človeka ktorý vníma či už reálne alebo nereálne, tak v danej chvíli je to pre neho reálne, skutočné .Možno som ťa len nesprávne pochopila, vopred ti ďakujem za odpoveď. Odpoveď: Derealistické vnímanie je realistické, ale nie zdravé, preto sa mu hovorí derealistické. Pravdu máš v tom, že je realitou, ale inou ako realistické vnímanie. Pod pojmom realistické vnímanie majme na mysli zdravé prežívanie života, nie reálne prežívanie života dotyčného. V tom je ten rozdiel. Ja je stále to isté, ale prežívanie života sa zmení. Napr.: človek v depresii vníma ináč svet, ako keď v depresii nie je. Pokia? posudzujeme sami seba pod?a toho ako vnímame svet, resp. prežívame, tak naše ja, je iné v depresii a iné mimo nej. Aj tvoje ja je iné pri úzkostnom strachovom symtóme, ako keby tento stav nenastal. Preto sa ho snažíš zbaviť, pretože si tento stav neprijala za prirodzený stav seba samej. Ja som písal o duši ako Ja, ktoré má vlastné potreby. Ak tieto potreby nie sú uspokojené, môže nastať aj taký stav, že človek chce ukončiť svoj život, pretože jeho Ja nedostáva svoje potreby. To už je ťažký stav indispozície. To platí aj pri DP/DR. Naše ja nedostáva k dispozícii to, čo mu je vlastné, preto si sťažuje. Tvoje ja nedostáva k dispozícii to čo mu je vlastné, nemať úzkosť a strach, preto si sťažuje. Takže neide tu o to, že by boli dve ja, ide len o to, či to ja je v zdravej polohe, alebo nie. Či sa vnej cíti , alebo nie. Každý má len jedno ja, druhá vec je, kde sa to ja nachádza. Takže neexistuje súčasne realistické a nerealistické vnímanie s dvomi ja. Aj keď z človeka môže vychádzať impulz, s ktorým sa nestotožňuje v jednom a tom istom momente. Ale aj pri takomto stave považuje za svoje len jedno ja. Nie obidva prejavy. Hovorím z vlastnej skúsenosti, nemám to z knihy. Na úzkostnú poruchu a strach sú lieky, napíš mi, aké si použila, možno ti poradím! Zdravím vás všetkých! Ivan. P.S.: Kto z vás má skúsenosti s AURORIXOM?

Máš 100% pravdu,trpím DP už 25 let.Pravidelný režim,spánek,relaxace pomáhá.Byla jsem zoufalá,když před lety žádný doktor nevěděl co to je .Teď se léčím 2 roky Citalec 1x,.Absolvovala jsem skupinovou terapii,je to fajn ,člověk zjistí ,že v tom není sám,prostě každý má nějaký trable.Naučila jsem se tam relaxovat,autogenní trénink a pomáhá to Dp se o něco sníží.Ale chce to pravidelnost.Cítím se lépe i po kombinaci vit.B6+hořčík.MĚJ SE FAJN! NEJSME V TOM SAMI A URČITĚ BUDE LÍP!!!:)

V prvom rade vás tu na chat-e všetkých zdravím. Len tak náhodou som si otvorila vašu tému a prečítala som si posledný Ivanov príspevok ku ktorému mám otázku. O sebe zatia? poviem len to?ko, že trpím úzkostnou poruchou, strachom a preto aj ja h?adám riešenia ako s toho bludného kruhu vystúpiť. O vašej poruche nemám zatia? nič naštudované, tak sa dopredu ospravedlňujem ak by som napísala nejaký blud.Myslím si ,že človek má len jedno vedomie, a tak nemôže vnímať reálne aj nereálne naraz, to by znamenalo že má vedomia dve. Buď vnímaš všetko reálne alebo všetko nereálne, NIE??? Rada by som Ivan vedela ako vnímaš to svoje Ja, kto je ten Ja a zároveň vyvstáva otázka kto je potom ten nie Ja ?, skús mi to prosím ťa opísať. Pre človeka ktorý vníma či už reálne alebo nereálne, tak v danej chvíli je to pre neho reálne, skutočné .Možno som ťa len nesprávne pochopila, vopred ti ďakujem za odpoveď.

Kláro, počkaj si na Ráj, tam Ti bude lepšie. Ovšem, musíš sa riadiť Božím slovom, aby si sa tam dostala. Tak to je to povzbudivé:-) A inak ma nič nenapadá, pretože realita je krutá, ale o tom by mohol rozprávať Ježiš Kristus. Čo sa týka Risperdalu, je naozaj totožný s Rispenom. Ani mne neubral na DR. Michal, s čím si mal najlepšie skúsenosti v nabúrávaní DP/DR? ?udia, čo vo vás túži zbaviť sa DP/DR? Je to, vaša duša, alebo váš duch, ktorý si uvedomuje, že mu mozok neslúži tak ako by mal, že prijíma skreslené vnímanie reality a tela? Uvedomuje si toto váš mozog?, alebo vaša duša, alebo duch. To čo potrebuje realistické a personalistické vnímanie je vaše ja, ktoré si uvedomujete ako skutočnosť, ináč by vaša túžba po realistickom a personalistickom vnímaní neexistovala. To že nám dobre nefunguje mozok, je každému jasné ako facka. Ak by nám dobre fungoval, veci by sme vnímali ako skutočnosť. Naše ja je to jediné, čo vnímame s pocitom skutočnosti, ak nerátam to, že ako skutočnosť si zároveň uvedomujeme aj fakt, že svet nevnímame ako skutočný, ale ako snový alebo neskutočný. Naše ja túži po tom, aby sa nám svet javil ako realita, ale zatia? je pre nás realitou to, že sa nám ako realita nejaví. Depersonalizáciu nemám, alebo si ju neuvedomujem.Skôr si ale myslím, že svoje telo považujem za súčasť reality, preto mi splýva s realitou a preto ho nevnímam depersonalisticky ale derealisticky. Podstatné pre mňa je že DP/DR vnímam ako pocit neskutočnosti vnímaného- všetko je cudzie, len moje ja nie. Cudzie mi môže byť len v tom, že nevníma veci ako známe, ale nie ako samo o sebe. Dokonca si myslím, že svoje ja si človek v DP/DR uvedomuje ďaleko intenzívnejšie, ako keď DP/DR nemá. Je to dané tým, že je v núdzi. Želám perspektívnej budúcnosti nám všetkým!!! Ivan.

Čau všichni,mohl by jste nekdo napsat,jaky byl vas pocit,kdyz jste citili,ze se vas stav zlepsuje?Prijde mi,ze jsem v tom vsem tak zamotana,ze uz ani nepoznam az to bude lepsi...Krome toho,vsichni tu pisem jen o tom,jak je nam spatne,tak ted neco povzbudivyho :-)

Ahoj Deepe. Já jsem bral Risperdal , který by měl být totéž ( risperidone ) a mně nezabral . Pokud si dobře vzpomínám , neměl jsem z něj ani žádné negativní vedlejší účinky (kromě toho že jsem dost přibral).Řekl bych , že podobnou zkušenost měli i ostatní , kteří u DP Risperdal zkoušeli , aspoň podle searche , který jsem si tehdy dělal na dpselfhelp ( tři roky zpět) . Ale snad v tvém případě má tvůj lékař nějaké opodsttnění a tento lék by ti mohl nějak pomoci (četl jsem si tvůj post o tvářích na dpselfhelp).Mimochodem, tvůj příběh, to je fakt síla. Bohužel v této zemi se stále investuje spousta energie do legalizace marihuany :(

Ahojte, mam taky jeden dotaz - trpim na DP pres ctvrt roku a pote, co nezabrala antidepresiva mi doktor predepisuje antipsychotikum (rispen). Z toho uz mam dost nahnano - mate s tim nekdo tady zkusenosti? Na dpselfhelp s tim moc dobrych zkusenosti neni.. poradte prosim.

Vážení priatelia. Bol by som rád, keby ste sa vyjadrili so svojími skúsenosťami s antidepresívami: antidepresíva zo skupiny SSRI:Generický názov Firemný názovfluvoxamin Fevarinfluoxetin Deprex Deprenon Prozac Portal Floxet Fluxonil Magrilancitalopram Citalec Seropram escitalopram Cipralex paroxetin Seroxat Parolex sertralin Zoloft Serlift Asentra antidepresíva zo skupiny SARI: trazodon Trittico AC nefazodon Serzone Dutonin zo skupiny NARI:reboxetin Endronax tianeptin Coaxil zo skupiny SNRI: venlafaxin Efectin venlafaxin ER Efectin ER milnacipran Ixel zo skupiny DNRI: bupropion Wellbutrin Zyban blokujúci alfa 2 receptory:mianserin Lerivon Miabene mirtazapin Remeron hypericumperforatun Jarsin inhibítory MAO: fenelzin Nardil isocarboxazid Marplan nialamid Niamid Nuredal tranylcypromin Parnate moklobemid Aurorix brofaromin Consonar toloxaton Humoril selegilin Sepatrem Jumex Ja som bral Citalec, Cipralex, Efectin, Wellbutrin, Remeron. Najefektívnejší bol Citalec,potom Cipralex, a pri Efectine, Wellbutrine,a Remerone som nepociťoval žiadneantidepresívne účinky. Ahoj.

Kláro, Michal má pravdu čo sa týka Rivotrilu. Ja som ho bral 2 mesiace v dávke 0,25+0,25+0,5= 1mg denne. Vysadzoval som ho asi 4 dni nižšími dávkami. Potom som úplne prestal a môj stav sa zhoršil, bol som fakticky práceneschopný, a tak ešte pokračoval v redukcii dávky. Teraz beriem 0,125 mg denne a dá sa robiť. To je niečo ako s cigaretami. Pokúšal som sa prestať fajčiť naraz, ale nešlo to kvôli absťáku. Tak som prestával fajčiť postupne, každý deň o jednu cigaretu menej a poslednú som fajčil týždeň.Tú poslednú som fajčil len pred spaním, aby som zaspal. Stačilo si len 2krát potiahnúť a v pohode som zaspal.To isté platí pri benzodiazepínoch. Netreba sa toho báť. Nefajčím už 20 rokov a od tej doby som ani raz nedostal chuť na cigaretu. Teraz, keď beriem asi týždeň Seroxat a Spitomin, cítim sa horšie ako keď som bral Citalec a Rivotril, ale rozhodol som sa experimentovať s tým vedomím, že mi môže byť aj horšie. Je pravda je ešte skoro hovoriť o terapeutickom účinku teraz braných liekov, pretože ich beriem len týždeň, takže ich terapeutický účinok ešte nenastal, ale ved?ajšie účinky majú silnejšie než Rivotril s Citalecom. Pri tých som necítil žiadne ved?ajšie účinky. Súhlasím s tvojim názorom, že psychoterapeutickými rečičkami sa DP/DR nezbavíš a že chémia je účinejšia. Michal, ty si už všeličo preskákal v lečbe farmakami. Napíš prosim ťa svoje skúsenosti s nimi. Ja viem, že na každého môže účinkovať niečo iné, ale aj tak ma to zaujíma. Niekde si písal, že si sa zbavil dereality a že ti zostala depersonalita. Ja som depersonalitu nikdy nemal, ale úplne mi stačí aj derealita na to, aby som sa snažil ju odstrániť. To isté by som chcel odkázať aj ostatným. Popíšte svoje skúsenosti s rôznymi farmakami, možno nájdeme nejakú užitočnosť. Zas sa ozvem Ivan.